História plemena / History of breed

Nemecký ovčiak (Deutscher Schäferhund) patrí medzi najrozšírenejšie a najuniverzálnejšie plemená na svete. Bol vyšľachtený koncom 19. storočia v Nemecku s cieľom vytvoriť ideálneho pracovného psa s vysokou inteligenciou, poslušnosťou a pracovitosťou.

História plemena

Začiatky chovu

V 19. storočí existovalo v Nemecku mnoho typov pastierskych psov, ktorí sa používali na pasenie a ochranu stád. Tieto psy sa líšili vzhľadom a povahou v závislosti od regiónu. Cieľom bolo vyšľachtiť jednotné plemeno, ktoré by vynikalo inteligenciou, fyzickou výdržou a pracovnými schopnosťami.

Hlavnú úlohu v šľachtení plemena zohral kapitán Max von Stephanitz, bývalý dôstojník pruskej kavalérie. V roku 1899 na výstave psov v Nemecku objavil psa menom Hektor Linksrhein, ktorý mal všetky vlastnosti, ktoré hľadal – silnú stavbu tela, inteligenciu, vytrvalosť a pracovný inštinkt. Kúpil ho, premenoval na Horand von Grafrath a stal sa prvým oficiálne registrovaným nemeckým ovčiakom.

Ešte v tom istom roku von Stephanitz založil Spolok pre nemeckého ovčiaka (Verein für Deutsche Schäferhunde – SV), ktorý dodnes zostáva najväčším klubom pre nemeckých ovčiakov na svete. Horand sa stal zakladateľom chovu a postupne sa na základe jeho vlastností selektovali ďalší jedinci.

Vývoj plemena

Pôvodne bol nemecký ovčiak primárne pastiersky pes, ale vďaka svojej inteligencii a všestrannosti sa čoskoro začal využívať aj v polícii a armáde. Počas prvej a druhej svetovej vojny slúžil ako posol, strážca, hľadač ranených a nosič zásob.

Po vojnách sa plemeno rozšírilo do celého sveta. Vznikli však dva hlavné chovateľské smery:

1. Pracovná línia – psy chované na výkon, často s väčším dôrazom na poslušnosť, obratnosť a obranu.

2. Exteriérová (výstavná) línia – psy chované s dôrazom na štandard FCI a estetické vlastnosti, no s menším dôrazom na pracovné schopnosti.

Štandard a uznanie plemena

Nemecký ovčiak je oficiálne uznaný Medzinárodnou kynologickou federáciou (FCI) a patrí do:

✔ Skupina 1 – Ovčiarske a pastierske psy (okrem švajčiarskych salašníckych psov)

✔ Sekcia 1 – Ovčiarske psy

• FCI štandard číslo: 166

• Krajina pôvodu: Nemecko

• Využitie: Pracovný pes (policajný, vojenský, záchranársky, služobný, športový)

Využitie nemeckého ovčiaka

Dnes sa nemecký ovčiak využíva v mnohých oblastiach:

✔ Pracovný pes – polícia, armáda, záchranárske zložky

✔ Športová kynológia – IGP (IPO), mondioring, obedience

✔ Asistenčný a terapeutický pes – vodiaci pes pre nevidiacich, canisterapia

✔ Rodinný spoločník a ochranca – vynikajúci strážny pes

Nemecký ovčiak je jedným z najinteligentnejších, najoddanejších a najpracovitejších plemien na svete. Jeho história ukazuje, že bol šľachtený s dôrazom na pracovné schopnosti a inteligenciu, vďaka čomu sa stal nenahraditeľným partnerom v rôznych oblastiach ľudskej činnosti.

The German Shepherd (Deutscher Schäferhund) is one of the most widespread and versatile dog breeds in the world. It was bred in Germany at the end of the 19th century with the goal of creating the ideal working dog, combining high intelligence, obedience, and work ethic.

History of the Breed

Beginnings of Breeding

In the 19th century, there were many types of herding dogs in Germany used for grazing and protecting livestock. These dogs varied in appearance and temperament depending on the region. The aim was to develop a uniform breed that would excel in intelligence, physical endurance, and working abilities.

A key figure in the breed's development was Captain Max von Stephanitz, a former officer of the Prussian cavalry. In 1899, at a dog show in Germany, he discovered a dog named Hektor Linksrhein, who possessed all the qualities he sought – strong body structure, intelligence, endurance, and working instinct. He bought the dog, renamed him Horand von Grafrath, and he became the first officially registered German Shepherd.

In the same year, von Stephanitz founded the Verein für Deutsche Schäferhunde (SV) – the German Shepherd Club – which remains the largest German Shepherd club in the world to this day. Horand became the foundation of the breed, and subsequent dogs were selectively bred based on his traits.

Breed Development

Originally, the German Shepherd was primarily a herding dog, but due to its intelligence and versatility, it soon began to be used in police and military work. During World War I and World War II, it served as a messenger, guard, searcher of wounded, and supply carrier.

After the wars, the breed spread worldwide. However, two main breeding directions emerged:
 
 1. Working Line – dogs bred for performance, with an emphasis on obedience, agility, and protection
 2. Show (Exhibition) Line – dogs bred with focus on FCI standards and aesthetics, with less emphasis on working abilities.

Breed Standard and Recognition

The German Shepherd is officially recognized by the Fédération Cynologique Internationale (FCI) and belongs to:
✔️ Group 1 – Sheepdogs and Cattledogs (except Swiss Cattledogs)
 ✔️ Section 1 – Sheepdogs
• FCI Standard number: 166
•.Country of Origin: Germany
• Use: Working dog (police, military, rescue, service, sport)

Uses of the German Shepherd

Today, the German Shepherd is used in many ways:
✔️ Working dog: police, military, rescue services

✔️Sporting dog: IGP (IPO), mondioring, obedience

✔️Assistance and therapy dog: guide dog for the visually impaired, canine therapy

✔️ Family companion and protector: excellent guard dog

The German Shepherd is one of the most intelligent, devoted, and hardworking breeds in the world. Its history shows that it was bred with a strong focus on working abilities and intelligence, which made it an indispensable partner in various areas of human activity.